Hořava o juniorskom hokeji v Česku: Je to slabota, chýba správny tréning

Málo a zle trénujeme. To je odpoveď Miloslav Hořava na otázku, prečo sa český juniorský hokej topí v umiestneniach na šiestych, v lepšom prípade piatych priečkach na majstrovstvách sveta. Spôsob prezentácie tuzemského výkvetu v Montreale bývalého slávneho obranca neprekvapil. “Zaostávame,” tvrdí niekdajší kouč reprezentačný dvadsiatky.

V televízii to pre neho nebolo vôbec príjemné pozeranie. Sám patrí k trénerom, ktorí hľadajú inšpiráciu v zahraničí, vyráža na stáže k úspešným tímom. Nemieni ustrnúť v domácej pohodičce.To, čo videl v českom podaní na MS dvadsiatok, ho nezaskočilo. “Všeobecná úroveň našich mladých hráčov je slabá,” nepochybuje Miloslav Hořava.

Čo všetko čítate vo výsledkoch a výkonoch reprezentácie na šampionáte v Kanade?
“Nechcem hrať to divadlo , kedy je niekto každý rok zaskočený, že nevezme medailu. Naopak, mne to pripadá každý rok rovnaké. Nie som prekvapený. Podarí sa nám jeden zápas, maximálne dva a skončí to zakaždým vo štvrťfinále. Nejde o trénerov, ide o náš celkový vývoj. Zaostávame. “

Lenže práve tento rok sa spoliehalo na silný hráčsky ročník, na progresívneho kouča a perfektný servis reprezentantom, ktorí za morom pobudli tri týždne…
” Ja by som hovoril rovnako, aj keby sme cez Kanadu postúpili.Bol by to pekný úspech, avšak jeden tzv. Silný ročník nerobí hokej. Nevypovedal by to nič o vzostupe českého hokeja. “

V akom ho vidíte stave? Nepríde vám zarážajúce, že nie je na sklade snáď ani jeden odskočenie český hráč, silná individualita, o ktorej by svet hovoril?
“O tom teraz hovorí všetci. Že nevychovávajú individuality, rozdielové hráča. Nebudem papagájiť druhé, ja vidím to, že všeobecná úroveň našich mladých hráčov je slabá. Viem, aký materiál prichádza z juniorov do extraligy. Majú obrovské nedostatky, je to skrátka slabota. Chybu robíme v tréningovom procese. “

Kde to začína?
” V dorastu a Junior je nedokážeme pripraviť tak, aby boli konkurencieschopní v áčku.Do určitého veku svetu stačíme, ale potom prídu dvadsiatky a poráža nás. A ja sa tomu nečudujem. Namiesto výchovného procesu sú u nás prvoradé výsledky, čo je zle. Na druhej strane, nemožno sa čudovať mládežníckym trénerom, že chcú mať tímový úspech. Keby spadli, pre ďalšie ročníky v klube to bude katastrofa. Mať zároveň výsledky a ešte vychovávať talenty, to je strašne ťažká disciplína. “

Český hokej produkuje priemernosť, z takéhoto prostredia ťažko vylezie talent, alebo áno?
” Pravdou je, že naši hráči sú priemerní. Ale to neznamená, že budem rezignovať na ich progres, na individuálnu prácu s nimi. Stále je môžem vytiahnuť na lepší priemer.Nie je však možné, aby som ich dostal v dvadsiatich do áčka a pracoval s nimi na základných veciach. Nechcem sa hrať na chytráka, ale videl som, ako výchova funguje napríklad vo Švédsku. Tam je prioritou, aby vychovali hráča pre áčko. Aby mali šancu. A podľa toho sa tam riadi. Toto my nevieme ani nerobíme. My sa tým chalanom nevenujeme. Alebo možno áno, každopádne to nie je vidieť. “

Robíme to zle z nevedomosti, či vieme, ako na to, ale nechce sa nám, pretože je to drina?
“Je to jedno s druhým. Podstatou je, že nemáme správne nastavený tréning. Videl som tréningy vo švédskom Skelleftea, tomu my sa ani nepribližuje. V áčku a v juniorke ešte len nie. Intenzita a skladba tréningu je oproti nám úplne inde.Bez intenzity vo všetkých cvičeniach si nezvyknete na rýchlosť v stretnutí. Vo Skelleftea od dorastu postupne zvyšujú dávky a nároky, všetko sa učia prakticky v šprinte. Telo sa adaptuje a pri zápase adekvátne reaguje. Pokiaľ naši hráči trénujú v maximálnej rýchlosti iba raz za čas, nemôžeme sa čudovať aktuálnym výsledkom. Že hráme raz vyrovnane s Kanadou, nás nemôže uspokojiť. A mne bohužiaľ príde, že každý rok taká vyjadrenia počujem alebo čítam. Že na tom nie sme zase tak zle. Takéto uvažovanie je zlé uvažovanie. “

A čo prístup hráčov? Nie som si vôbec istý, či všetci v sebe majú túžbu vyžmýkať zo seba všetko, dotknúť sa svojho stropu. Rýchlo sa uspokojí, s extraligu si bohato vystačí.
“Určite.Dnešné hráči nie sú ochotní tvrdo pracovať, nie sú hladní, spohodlneli. Nie všetci samozrejme. Samostatnou kapitolou sú rodičia, do toho sa nechcem vôbec púšťať. Ten, kto im dokáže všetko vysvetliť a zmáknuť ich správanie, je u mňa borec. Ak majú rodičia väčšie ambície než ich dieťa a navyše nikdy nešportovali, to je potom nešťastie. Ale pozor, práve toto neriešime len my. “

Ak vynecháme dlhodobé manko na Švédmi a Fínmi, musia fanúšikovia strpieť porážky s Dánmi, neschopnosť dotiahnuť vedenie do konca?
“Hokej ide hrozne dopredu. Keď som nedávno hral s Wolfsburgom proti Berne a videl, ako sú na tom korčuliarsky Švajčiari…Tí sú pohybovo už pred nami. Vezmite si švajčiarsku dvadsiatku, ktorá hrala vyrovnane s USA. Aký skok za posledné roky urobila.Dáni sú oproti nám schopní čapovať svoje najlepšie hráča štýlom, že nás taky porazí. Rozdiel je v tom, že oni robia, my hovoríme. Doma riešime, že zmeníte nastavenie súťaže. O tom to nie je. My musíme začať poriadne trénovať. Dokážem si predstaviť, že si teraz na zväzu hovoria, tak nech nám to ten chytrák Hořava ide ukázať. Chápem, oni to taky majú ťažký, nemôžu byť všade a pri všetkom. “

Presvedčiť tunajšie trénermi o potrebe jednotnej prípravy je veľakrát nemožné.
” Práve. To je strašne ťažký. Aj keby sme sem priviezli najväčšieho odborníka na trénovanie mladých a ten všetko predviedol, vezme si z toho niečo tak tridsať štyridsať percent trénerov. Zvyšok si to bude robiť ďalej po svojím.Mali by sme pritom začať u seba. Povedať si jasné základy, na ktorých postavíme výchovu, tým začať a následne prijímať ďalšie prvky podľa potreby a zrelé úvahy. “